Svet preferuje protóny

Karcinóm prostaty je najčastejšou diagnózou liečenou vo svetových protónových centrách. Ide tiež o diagnózu, kde bol protóny liečený najväčší počet pacientov, a to rádovo mnoho desiatok tisíc. Dôvodom je relatívna pravidelnosť a malá veľkosť ožarovaného objemu a stabilita tkanív, cez ktoré musí protónový zväzok prejsť (svaly a skelet). Hoci ide o diagnózu značne diskutovanú v odbornej komunite, je potrebné oznámiť, že v súčasnosti neexistujú randomizované štúdie porovnávajúce fotónovú a protónovú rádioterapiu pre túto diagnózu. Výsledky mnoho tisíc liečených pacientov hovoria jednoznačne pre protónovú rádioterapiu.

Zhrnutie výsledkov publikovaných prác týkajúcich sa karcinómu prostaty

1. Pravdepodobnosť vyliečenia meraná v 5-ročnom prežití bez PSA relapsu je podľa posledných publikovaných dát pre nízko rizikové karcinómy prostaty 96,5 %, pre stredne rizikové karcinómy prostaty priaznivého rizika 93,7 %, pre stredne rizikové karcinómu prostaty nepriaznivého rizikové karcinómy prostaty medzi 75-85%.Takých výsledkov obvykle nie je dosahované pri použití fotónových techník ani operačných zákrokov.
2. Protónová rádioterapia má minimálnu toxicitu (vedľajšie účinky). Posledné publikované práce popisujú na rozsiahlych súboroch chorých závažnú toxicitu liečby u menej ako 1% chorých.V porovnaní s publikovanými dátami pre fotónovú rádioterapiu a operačnými zákrokmi je táto toxicita minimálna a významne nižšia ako pre ostatné metódy.
3. V porovnaní s chirurgickou terapiou protónová rádioterapia významne znižuje riziko vzniku impotencie a významne tak zlepšuje kvalitu života chorých.
4. Pri vysoko rizikovom karcinóme prostaty umožňuje protónová rádioterapia ožarovanie panvových lymfatických uzlín, v ktorých je vysoká pravdepodobnosť subklinického postihnutia. V tejto klinickej situácii sa najvýraznejšie prejaví dozimetrická a klinická výhoda protónovej rádioterapie v šetrení orgánov brušnej dutiny, najmä črevných kľučiek.
5. Protónová rádioterapia je plne ambulantná liečba, vo väčšine prípadov bez nutnosti pracovnej neschopnosti. Pre nízko a stredne rizikový karcinóm prostaty je možné použiť stereotaktické ožiarenie s celkovým trvaním 10 dní.

Podľa aktuálnych guidelines (medzinárodných odporúčaní) sa obe metódy (fotónové aj protónové žiarenie) považujú za použiteľné. Protónová rádioterapia nie je novou metódou – od roku 1991 existuje prvé výlučne klinické (nie akademické) pracovisko (Loma Linda, Kalifornia, USA) a počet chorých liečených protónmi pre karcinóm prostaty dosahuje mnoho desiatok tisíc.Ide o technologicky úplne zrelú liečbu overenú v takmer troch desaťročiach klinickej prevádzky. Počas posledných dvoch rokov sa objavilo mnoho publikácií, ktoré popisujú výhody protónov práve pri danej diagnóze.

K dispozícii sú teraz vynikajúce dlhodobé výsledky z veľkých prospektívnych štúdií a dáta, ktoré poukazujú na vyššiu účinnosť aj bezpečnosť protónového ožarovania v porovnaní s fotónovým ožarovaním (IMRT). Tieto dáta prichádzajú najmä z USA a Japonska, teda z krajín, kde má protónová rádioterapia najsilnejšie zázemie a patrí k bežným výkonom. Presvedčivé dáta a publikované práce sa odrazili aj v roku 2018 v aktualizovaných odporúčaniach Americkej spoločnosti pre radiačnú onkológiu, kedy je protónová rádioterapia karcinómu prostaty je podľa ich súčasných guidelines (NCCN Guidelines v. 4 2018) považovaná za štandardnú liečebnú metódu pre karcinóm prostaty.

V roku 2016 bola publikovaná v New England Journal of Medicine zásadná randomizovaná štúdia hodnotiaca efektivitu a kvalitu života chorých s karcinómom prostaty liečených chirurgicky, žiarením alebo iniciálne iba aktívne sledovaných.Štúdia bola vykonaná na 1643 pacientoch a doba sledovania bola 10 rokov. Štúdia preukázala, že:

• mortalita na karcinóm prostaty sa medzi skupinami nelíši a nebol preukázaný ani rozdiel v úmrtiach z akýchkoľvek príčin,
• u pacientov liečených chirurgicky alebo ožarovaním bolo nižšie riziko progresie choroby a vzniku metastatického ochorenia,
• rádioterapia mala dočasný negatívny vplyv na sexuálne funkcie s následným zlepšením a nemala vplyv na močovú inkontinenciu. Gastrointestinálne problémy boli pozorované po rádioterapii v 6 mesiacoch s následným zlepšením, u ostatných modalít neboli pozorované,
• z pohľadu kvality života hodnotenie preukázalo, že chirurgická liečba má najhoršie výsledky z hľadiska sexuálnych funkcií a močovej inkontinencie, a aj keď bolo v čase pozorované určité zlepšenie, zostali výsledky pre chirurgickú liečbu v týchto oblastiach najhoršie po celú dobu trvania klinickej štúdie.