Práve ste úspešne ukončili niektorú z foriem onkologickej liečby, či už išlo o chemoterapiu, rádioterapiu, alebo inú metódu, a nie ste si istý, čo sa bude robiť ďalej?
Úspešná onkologická liečba znamená, že ustúpili všetky známky choroby, laboratórne hodnoty sa vrátili do normálu a ani zobrazovacie vyšetrenia ultrazvukom alebo PET/CT nevykazujú žiadny nález. Tomuto štádiu liečby sa hovorí remisia. Je samozrejme pozitívnym faktorom remisiu dosiahnuť, avšak je potrebné si uvedomiť, že v tele pacienta môžu pretrvávať ložiská, ktoré nie je možné vyššie uvedenými metódami detekovať. A práve preto je potrebné pacienta aj naďalej aktívne pozorovať.
Dispenzarizácia je termín, označujúci pravidelné aktívne pozorovanie pacienta v remisii. Toto pozorovanie má za úlohu odhaliť prípadné komplikácie, alebo návrat choroby, aby bolo možné včas zahájiť ďalšiu liečbu. Keďže je v prvých rokoch po úspešnej liečbe riziko relapsu vyššie, sú i tieto vyšetrenia a prehliadky častejšie – až niekoľkokrát do roka. S postupom času sa ich početnosť znižuje až nakoniec pacient prichádza na kontroly jedenkrát ročne.
Druh i početnosť jednotlivých vyšetrení určí pacientovi jeho ošetrujúci lekár, a to na základe diagnózy a individuálnej anamnézy pacienta. Je možné za účelom týchto vyšetrení dochádzať naďalej na onkológiu, ale môže ich robiť aj praktický lekár. Ten totiž bude mať od onkológa k dispozícii všetky potrebné podklady: podrobnú písomnú správu s doporučeným postupom pre každý individuálny prípad a vypracovanú metodiku doporučených postupov aj vyšetrení.
Na pacientovi je potom, aby dodržoval všetky predpísané vyšetrenia. Vynechanie pravidelných kontrol, ale rovnako tak aj vyžadovanie ďalších extra vyšetrení môže byť v dôsledku rovnako škodlivé.
Rovnako dôležitý, ako dispenzarizačné vyšetrenie, je aj pacientov zodpovedný prístup k prevencii. To znamená dodržiavanie zdravého životného štýlu, pokiaľ je možné, s dostatkom aktívneho pohybu a vyváženú stravu.
Ďalším dôležitým článkom uzdravovacieho procesu je i psychický stav pacienta. Mal by sa snažiť vyhýbať sa stresovým situáciám, a hlavne by mal pozitívne premýšľať o svojej budúcnosti. Pokiaľ by pacient cítil neovládateľný strach, alebo by trpel skľúčenosťou, je vždy lepšie vyhľadať psychologickú pomoc.
