Rádioterapia, alebo inak liečba ožarovaním, je jedným zo spôsobov liečby onkologických (ale aj niektorých neonkologických) ochorení.
Najčastejšie býva aplikovaná v spojení s niektorým z ďalších typov liečby, napríklad s chirurgickým zákrokom alebo chemoterapiou. V súčasnej dobe podstúpi niektorú z foriem rádioterapie približne 50% onkologických pacientov. Liečba ožarovaním má za úlohu buď nádor rovno vyliečiť, alebo prinajmenšom zmierniť ťažkosti, ktoré nádor spôsobuje.
Počiatky liečby žiarením siahajú až do konca 19. storočia, presnejšie do 8. novembra 1895. To bol deň, kedy nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen vo svojom laboratóriu objavil nový, dovtedy neznámy druh lúča. V januári nasledujúceho roka predstavil tento svoj objav na schôdzi vedeckej spoločnosti, a fenoménu dal meno lúče X. Vedci veľmi skoro zistili liečebný potenciál tohto žiarenia, a ešte toho istého roku bol zaznamenaný prvý úspešný prípad vyliečenia rakoviny za použitia ožarovania. Prípady vyliečenia rakoviny prsníka a kože boli medzi prvými úspešnými experimentmi s terapiou ožarovaním. Ďalší významný míľnik v dejinách rádioterapie predstavuje objav manželov Curiových: gamma žiarenia rádia 226. Aj to našlo vzápätí svoje využitie pri liečbe zhubných nádorových ochorení.
Počas niekoľkých nasledujúcich rokov sa začalo na liečbu používať ionizujúce žiarenie. Prístrojová technológia však v tom čase nebola ani zďaleka dokonalá, čo malo za následok, že sa do nádoru nedostalo dostatočné množstvo žiarenia. Posun vpred v tomto smere prišiel až v 50. rokoch 20. storočia, kedy sa v klinickej praxi začali využívať vysokoenergetické kobaltové žiariče. V rovnakom čase nahradili rádium 226 tiež bezpečnejšie umelé rádioizotopy, ktoré sa zavádzali priamo do nádoru.
V rovnakom čase, ale na inom kontinente (konkrétne v Amerike) sa za pomoci výskumných urýchľovačov častíc začali na liečbu rakoviny využívať protóny. Protónová liečba sa stáva čoraz vyhľadávanejšia, pretože predstavuje oveľa menšiu záťaž pre zdravé tkanivá a orgány, ako je tomu u konvenčnej (fotónovej) rádioterapii. Najväčší pokrok svet rádioterapie zaznamenal počas posledných 20 rokov, a to nielen vďaka dokonalejšiemu prístrojovému vybaveniu. Pomocou počítačových programov je teraz možná trojrozmerná modelácia rozloženej dávky žiarenia. Okrem iného sa tiež výrazne zlepšila úroveň poznania biologických účinkov žiarenia, a to ako na bunkovej, tak aj na molekulárnej úrovni.
