Nádory pažeráka sú závažné ochorenie, ktoré vychádza z vnútorného povrchu pažeráka a ktorého liečba je enormne náročná, ale môže byť veľmi úspešná, tzn. môže chorého doviesť k úplnému vyliečeniu.
V liečbe sa uplatňuje chemoterapia, ožarovanie a operácia v rôznom poradí. Obvyklý postup je v prvom rade súčasná chemoterapia a ožarovanie, potom nasleduje chirurgický výkon. V ČR ročne ochorie nádorom pažeráka cez 500 osôb. Najčastejšie sa ochorenie diagnostikuje medzi 50. a 70. rokom života.
K rizikovým faktorom patrí fajčenie, konzumácia destilátov, alkoholizmus a bezozbytková nevyvážená strava. Príznaky nádoru pažeráka sú skoré – poruchy prehĺtania, bolestivé prehĺtanie, rýchle chudnutie, vracanie, prípadne krvácanie, resp. zvracanie natrávenej krvi, trvalé bolesti v hrudníku. Nádorové ochorenia pažeráka sa liečia rôznymi metódami (odborne „modalitami“), ktorých voľba a poradie má pevné zákonitosti. Liečebný postup sa vždy určuje pri spoločnom konsiliu chirurga a onkológa.
Nádory sa liečia operáciou, resekciou, buď v prvej dobe (pri malých iniciálnych nálezoch), alebo po príprave ožarovaním alebo chemoterapiou (pri pokročilejších nálezoch). Resekcia je veľmi zložitý a náročný výkon, bližšie ho popíše chirurg. Voľba medzi ožarovaním a chemoterapiou sa robí na základe lokalizácie postihnutia. (Chemoterapia sa preferuje pri nádoroch vychádzajúcich z prechodu pažeráka do žalúdka.) Pri nádoroch vychádzajúcich z krčného úseku pažeráka nemožno operáciu vykonať.
Chemoterapia sa u nádorov pažeráka uplatňuje prevažne súčasne s ožarovaním. Jej cieľom je zvýšiť senzitivitu nádoru na ožarovanie. Táto chemoterapia má nižšie dávky a užíva sa menej látok súčasne, maximálne 2. Je preto dobre tolerovaná. Samostatná chemoterapia sa uplatňuje pri nádoroch vychádzajúcich z prechodu pažeráka a žalúdka
Nádory slinivky brušnej (pankreasu) vznikajú prevažne z vývodného systému žľazy. Zriedka vznikajú z endokrinnej časti pankreasu (ktorá produkuje radu hormónov, mimo iných aj napr. inzulín), potom sa označujú „P-NET“, majú lepšiu prognózu a ich liečba má zvláštne pravidlá a postupy. Nádor pankreasu je veľmi závažné ochorenie, ktoré má zvyčajne ťažký priebeh. Má veľkú tendenciu k skorému zakladaniu ďalších ložísk – metastáz, najmä v pečeni a na pobrušnici. Liečba nádorov pankreasu je veľmi náročná a často nie je úspešná.
V SR ochorie nádorom pankreasu ročne cez 2000 osôb. Výskyt stúpa po 50. roku veku. Rizikové faktory pre vznik nádoru pankreasu nie sú jednoznačne určené. Určite k nim patrí fajčenie, alkoholizmus a opakované zápaly pankreasu („pankreatitída“). Ochorenie nemá skoré príznaky. Obvykle je preto diagnostikovaná v pokročilom štádiu. Často je za prvý príznak považované zožltnutie („žltačka“ – v zmysle príznaku, nemožno zamieňať s „infekčnou žltačkou“ – hepatitídou v zmysle vírusového zápalu pečene). Ďalšie príznaky sú úporné bolesti v hornej časti brucha, nechutenstvo (častý je odpor k mäsu) a výrazné chudnutie.
K príznakom pokročilého ochorenia patrí aj dlhodobá nevoľnosť a opakované zvracanie. Nádorové ochorenia pankreasu sa liečia rôznymi metódami (odborne „modalitami“), ktorých voľba a poradie má pevné zákonitosti. V liečbe nádorov pankreasu je prvoradá operácia – resekcia pankreasu (celého alebo polovice) vrátane resekcie dvanástorníka a úpravy priebehu tenkého čreva. Pokiaľ nie je možné vykonať (z akýchkoľvek príčin), rieši sa ochorenie zásadne chemoterapiou, po ktorej môže nasledovať ožarovanie – rádioterapia. Ožarovanie má význam iba v kontexte chemoterapie, tzn. v nadväznosti na chemoterapiu. Po úspešnej resekcii nasleduje pooperačná chemoterapia, tiež doplnená ožiarením. Pooperačné ožiarenie má špeciálne zákonitosti.
U nádorov pankreasu platí, že chirurgická radikálna liečba je vždy prvoradá, pokiaľ ju možno vykonať. Inými slovami – pokiaľ má chirurg možnosť vykonať radikálny výkon, je optimálne ho vykonať, a to čo najskôr. (Možnosti sú dané rozsahom postihnutia a stavom chorého. Radikálny výkon znamená kompletné odstránenie v určitom danom rozsahu.). Pokiaľ chirurg nemôže realizovať radikálny výkon, môže urobiť výkon „odľahčovací“ podľa situácie (napr. prepojenie žalúdka a tenkého čreva, ktorým dosiahne úľavu v zažívacích ťažkostiach).
Správna účinnosť sa dosahuje, iba ak je ožarovanie aplikované „v kontexte“ chemoterapie. Tzn. aplikuje sa najprv chemoterapia, po určitej dobe chemoterapie sa realizuje ožiarenie.
Ožarovanie pankreasu predstavuje po technickej a biologickej stránke dosť ťažkú „úlohu“. Pankreas je totiž obklopený viacerými orgánmi, ktoré možno ožiarením poškodiť (pečeň, dvanástorník, obličky, žalúdok a ďalšie). Preto sa uplatňuje ožarovanie protónové, s ktorého pomocou je možno danú úlohu riešiť.
Primárne nádory pečene (tzn. nie druhotné ložiská iných nádorov v pečeni) sú v oblasti Európy pomerne vzácne ochorenia. Liečebný postup je úplne špeciálny. Najúčinnejšia metóda liečby je transplantácia pečene. Menej účinné metódy sú čiastočná resekcia pečene, rádioterapia, chemoterapia podávaná do pečeňovej tepny a rada špecifických metód, napr. rádiofrekvenčný ohrev nádorového ložiska, a finálne biologická liečba. Primárnym nádorom pečene ochorie v SR ročne cca 400 osôb, štatistika nie je presná. K rizikovým faktorom patrí jednoznačne prebehnutá infekčná žltačka (hepatitída), ďalej cirhóza pečene a alkoholizmus.
Príznaky primárneho nádoru pečene sú zvyčajne neskoré. Skoré príznaky často úplne chýbajú – preto je ochorenie často diagnostikované ako pokročilé. K príznakom patria neurčité bolesti v pravej hornej časti brucha, neurčité zažívacie ťažkosti, žltačka (ako príznak, nie „hepatitída“), prípadne zhoršená zrážanlivosť krvy. Primárne nádory pečene, tzn. nie druhotné ložiská nádorov iných lokalizácií (metastázy) sa liečia trochu odlišnými metódami ako iné nádorové ochorenia. Najúčinnejšia metóda liečby je transplantácia pečene. Menej účinné metódy sú čiastočná resekcia pečene, rádioterapia, chemoterapia podávaná do pečeňovej tepny a rada špecifických metód, napr. rádiofrekvenčný ohrev nádorového ložiska, a finálne biologická liečba. Transplantácia pečene (podľa jasne daných kritérií) a možnosť operácie (čiastočná resekcia pečene)
Chirurgické metódy majú najlepšiu účinnosť. Iba ak chirurg jednoznačne zamietne transplantáciu alebo resekciu, sú indikované ďalšie liečebné modality. (Prirodzene u veľmi pokročilých ochorení, napr. s mnohopočetnými metastázami, je stanovisko vopred jasné a nie je nutné zaťažovať špičkové pracoviská nevyhnutnou konzultáciou.)
Rádioterapia primárnych nádorov pečene je pomerne nová metóda, zatiaľ málo využívaná. Je to dané tým, že bežnými metodikami fotónového (gama) žiarenia nebolo možné ožiarenie nádoru pečene do účinnej dávky bezpečne vykonať. Až nástup pokročilých metód rádioterapie, napr. protónovej rádioterapie, umožňuje ožiariť primárny nádor pečene s vysokou účinnosťou. Ožaruje sa nádorové postihnutie, ktoré chirurg neurčil ako vhodné na resekciu alebo transplantáciu a ktoré nepostihuje tkanivá mimo pečene. Postihnutie tiež nesmie zaujímať viac ako polovicu pečene.
Účinná chemoterapia primárnych nádorov pečene nebola vyvinutá. Účinnosť má iba špeciálna chemoterapia podávaná priamo do pečeňovej tepny, označovaná termínom „TACE“. Niektoré primárne nádory pečene sa tiež dajú liečiť priamou intervenciou, zvyčajne cez ihlu zavedenú do nádoru pod kontrolou CT – súhrnne „ablačné metódy“. Pri pokročilých nálezoch sa užíva cielená biologická liečba vo forme tabliet.
Nádory análu sú úplne špecifické ochorenie, ktoré vychádza z oblasti zvierača, prípadne až z oblasti prechodu zvierača do kože. V liečbe nádorov análu v súčasnej dobe prevláda rádioterapia nad chirurgickým výkonom, ktorý vyžaduje zavedenie trvalého (doživotného) vývodu čreva – kolostómie. Rádioterapia samotná stačí na úplné vyliečenie cca u 90% chorých a ide o liečbu veľmi náročnú a rizikovú. Pri protónovej rádioterapii je náročnosť menšia. V ČR ročne ochorie nádorom análu 170-190 osôb. Výskyt narastá po 40. roku veku. K rizikovým faktorom nádorov análu patrí infekcia vírusom HPV (teraz je možnosť vakcinácie), fajčenie a neobvyklé sexuálne praktiky. Príznaky nádoru sú síce skoré, ale často sú mylne diagnostikované iba hemoroidy.
Hlavný príznak je krvácanie, ďalej neurčité bolesti vo zvierači, dráždenie, bolestivé vyprázdňovanie stolice, prípadne nález zväčšených uzlín v slabinách. Liečba nádorových ochorení análneho otvoru – anu sa riadi špecifickými pravidlami. Voľba liečebných modalít je úplne odlišná od nádorov susednej anatomickej lokalizácie – konečníka. Je preto potrebné celkom jednoznačne (a samozrejme správne) určiť diagnózu: nádor ritného otvoru – anu vers. nádor konečníka – rekta. Liečebný postup sa vždy rozhoduje pri konzultácii s chorým, ktorý má na výber medzi chirurgickým výkonom a ožarovaním. Ožarovanie sa vždy dopĺňa súčasnou chemoterapiou.
Rádioterapia je veľmi náročná a je sprevádzaná radom nežiaducich efektov v oblasti kože a slizníc zvierača a okolia, ale aj nežiaducimi efektmi, ktoré sa manifestujú v krvnom obraze. Preto boli vyvinuté techniky protónovej rádioterapie, ktoré obmedzujú nežiaduce efekty a umožňujú obvykle aplikovať ožarovanie bez nutnosti zaviesť dočasnú (odľahčovaciu) kolostómiu.
Chirurgická liečba nádorov anu sa od 80. rokov 20. stor. primárne neuplatňuje. Bol totiž objavený výrazný efekt žiarenia, ktorý vedie pri vysokom podiele chorých (podľa štádia ochorenia 80% – 95%) k úplnému vyliečeniu bez chirurgického výkonu. Avšak ako alternatíva k ožarovaniu je chirurgický výkon stále v rámci štandardného postupu k dispozícii. Spočíva v odstránení celého zvierača, tzn. vyžaduje zavedenie trvalého vývodu. V súčasnej dobe sú hlavnými indikáciami k chirurgickému výkonu (záchrannej liečbe) situácie, kedy ochorenie buď recidivuje, alebo nebolo ožarovaním kompletne vyliečené (podľa štádia ochorenia je riziko 5-15%). Do oblasti chirurgickej liečby tiež patrí otázka dočasného zavedenia vývodu na dobu rádioterapie, ktorá umožní lepšie tolerovať poradiačné kožné a slizničné reakcie.
Rádioterapia nádorov análu je prioritná liečba, pokiaľ sa chorý nerozhodne pre chirurgickú alternatívu. Rádioterapia nádorov análu je veľmi náročná liečba. Jej neoddeliteľnou súčasťou je súčasné podanie štandardnej chemoterapie. Je sprevádzaná množstvom nežiaducich efektov v oblasti kože, slizníc, urogenitálneho traktu a tiež krvného obrazu. Preto sa uplatňuje rádioterapia protónová, ktorá má priaznivejšie rozloženie dávok ako konvenčná rádioterapia fotónová, a nežiaduce efekty sa darí skôr zmierňovať, ale nie eliminovať. Vo väčšine prípadov je možné protónovú rádioterapiu aplikovať bez zavedenia dočasného vývodu čreva, tzv. kolostómie. Protinádorová účinnosť protónovej a fotónovej rádioterapie je rovnaká.
Je indikovaná pri rozmerných nádoroch pred rádioterapiou s cieľom zmenšiť ožarovanú masu. Je tiež indikovaná pri recidíve vo forme vzdialených metastáz (lokálne recidíva je možné riešiť „záchrannou“ operáciou).
